V posledných rokoch sme však v priemyselne vyspelých krajinách svedkami všeobecného poklesu pôrodnosti. Tento jav má okrem ekonomických a spoločenských aspektov aj ďalšiu možnú príčinu. Je mnohými odborníkmi spájaný so zvyšujúcim sa počtom prípadov neschopnosťou žien otehotnieť. Na vine môže byť nejaká gynekologické alebo všeobecnejšie zdravotná porucha ženy, ale aj výskumy preukázaný znižujúci sa počet spermií u dnešných mladých mužov.

Lekári sa v posledných rokoch čoraz častejšie prikláňa k názoru, že schopnosť žien otehotnieť má veľa čo do činenia s ich telesnou hmotnosťou v čase, keď sa pokúša o počatie. Lekári v nemocnici v Južnej Karolíne vyšetrili 372 žien a posudzovali vzťah medzi ich telesnou hmotnosťou a schopnosťou otehotnieť. Vedúci projektu, Dr William R. Boone, komentoval výsledky výskumu slovami: "Ženy reprodukčného veku, uvažujúci o materstve, musí venovať zvýšenú pozornosť svojej aktuálnej telesnej hmotnosti. Výsledky našich pozorovaní sú jednoznačné. Ženy s podváhou a ženy s nadváhou majú v porovnaní so ženami optimálnej hmotnosti za obdobných podmienok približne polovičná pravdepodobnosť prísť do iného stavu ".

Za optimálnu hmotnosť pritom považovali lekári pomerne širokú škálu hmotnosti tela. Vyjadrené pomocou Body Mass Indexu (BMI) to bolo rozpätie 20,0 kg / m2 až 28,0 kg / m2. Za "chudé" boli považované až ženy s BMI pod 20,0 kg / m2, to znamená ženy, ktoré napríklad pri telesnej výške 160 cm vážili menej ako 51 kg. Naopak vstupenkou do kategórie "ženy hrubé" bol až BMI nad 28,0 kg / m2, tj. Pri výške 160 cm hmotnosť 72,0 kg a vyššej.

Presný mechanizmus, stojaci za zníženou schopnosťou otehotnieť pri nízkej alebo vysokej hmotnosti, nie je v súčasnej dobe jasný. Niektorí odborníci sa prikláňa k názoru, že telesná hmotnosť ovplyvňuje hladinu kľúčových hormónov a tým blokuje plodnosť. Pri nízkej hladine zásobných tukov koluje v krvi žien malé množstvo dôležitého hormónu leptínu (bol objavený až v roku 1994), ktorý informuje mozog o stave zásob energie v tele. Nízka hladina hormónu znemožňuje presnú komunikáciu medzi tukovým tkanivom a mozgom a negatívne ovplyvňuje reprodukčné funkcie. Mozog zablokuje naštartovanie reprodukčného programu, pretože s nízkymi zásobami energie sa podstatne znižuje pravdepodobnosť úspešného donosenie plodu.

Naopak nadmerné zásoby tuku spúšťa v tele žien metabolické maladaptační pochody, ktoré vo svojom súhrne vedú k rozvoju metabolického syndrómu. Ten predstavuje vstupnú bránu do radu závažných ochorení, označovaných Svetovou zdravotníckou organizáciou WHO ako "chronické neinfekčné ochorenia". V tele sa zvyšuje množstvo kolujúceho leptínu, LDL cholesterolu a ďalších látok, ktoré ho z dlhodobého pohľadu ohrozujú. Telo obézne ženy vynakladá značné množstvo energie na reguláciu nebezpečného stavu vnútorného prostredia a preto mozog zastavuje reprodukčnej funkcie. Pravdepodobne preto, že tehotenstvo v danej situácii považuje za ďalšiu dlhodobú požiadavku na výdaj energie alebo priamo za život ohrozujúce záťaž.

Nie je ale nevyhnutné poznať všetky vedecky presne overené príčiny zníženej reprodukčnej schopnosti chudých alebo tučných žien. Každá žena sa v dnešnej dobe musí o svoju aktuálnu telesnú hmotnosť vedome starať. Pohyb bol väčšinu histórie ľudstva "povinný". Každodenný život prinášal dostatok až nadbytok telesnej záťaže a tým tiež zabezpečoval dostatočný výdaj energie. Dnes je situácia iná. Život nás uzatvára do pomyselnej "sadry" az tej sa musíme dostať sami. Musíme si pohybový režim vedome programovať. Ak sa nám to dlhodobo nedarí, máme sa obrátiť na odborníkov - na fitness konzultantov a ďalšie špecialistov na problematiku cvičení.Žena, ktorá uvažuje o založení rodiny, zodpovedá nielen za svoj život, ale aj za život a zdravie svojich budúcich detí. Aby úspešne otehotnela a porodila zdravé deti, mala by pred počatím vedome ovplyvňovať svoju telesnú hmotnosť.

ZDROJ:

Fertility and Sterility, 2003, 79: 645-646.