HLADNY MÝTUS

V roku 1981 prišiel Sergio Oliva do Paríža na súťaž WABBA Mr. World a viezol so sebou toľko odlišných šiat, až sa zdalo že ho musí sprevádzať osobné garderobier. Pri vystupovaní z lietadla mal na sebe modrú policajnú uniformu, druhý deň si vzal biely bavlnený oblek s neskutočným množstvom zlatých šperkov a na tréning v činkárně Serge Nubreta sa prezliekol do svetlunko modré teplákové súpravy.

Po tréningu povedal svojim hutným, mexicko-španielskym dialektom: "Hej čéče, chcem jesť !!" Nubret zaviedol Kubáncov do malého bistra a ten sa niekoľko minút snažil vysvetliť francúzskemu čašníkovi, že má priniesť vajcia. "Vajcia čéče. Počul si niekedy o vajciach? "" Vo-j-ke? Neviem čo chcete. Vééjce? "Koktal totálne zmätený čašník. "Jo, vajcia. Zamiešaný asi takto (Sergio napodobňuje zamiešaná vajcia). Chcem dvanásť míchanejch! Chápeš tupci? Dvanásť a pronto! "" Pardon, miešané-vajcia-dvanásť? Čo je to praženicu? "Opakoval Francúz. "Pozri, chlape, kvok-kvok-kvok!" Kričal zúfalý Oliva a mával pažami hore a dole v snahe napodobniť sliepku. "Kvok, kvok, kvok! Vajcia, somár, vajcia "jačal Sergio ako cirkulárka, keď narazí na suk. "Aha, vy chcete kura!" Zaplesal čašník, ale Oliva nezdieľal jeho nadšenie. Našťastie jeden z členov sprievodu našiel správne slovo: "Omeleta!" "Ajo, omelety! Vy chcete omeletu, nie? "Opakoval čašník. "Jo," zastonal chudák Oliva, ktorý by od hladu takmer zjedol koňa.

Za okamih boli donesené dve prekrásne omelety, a za ďalšie Okamih zmizli z tanierov. "Palacinky! Dajte sem palacinky! "Znelo ďalšie olivovo priania. "Pa-la-ci-ka? Nerozumiem palacika, "zamrmlal zmätený čašník. "Chcem palacinky. Ty nevieš, čo je to palacinka, chlape biedna? "Zvýšil hlas Kubánec, a podľa tónu bolo jasné, že má nervy napnuté ako špagáty. "Pozri, Sergio musí jesť veľa sladkostí, aby mal zajtra energiu pre súťaž," vysvetľoval člen sprievodu. "Sladké? Sladky? "Opakoval čašník ako ozvena. Potom mu zapálilo: "Á, cukor! Sucre! "Odbehol do kuchyne a vrátil sa s cukorničkou, ktorú strčil Sergiovi pod nos. "Chcel ste cukor. Tu je cukor! "Na Olivovo čele nabehla žila a sykavý vydýchol skrze zuby, ako keď upúšťam paru z kotla, však ovládol svoj hnev a povedal:" Poď so mnou, ukážem ti cukor. "Odišli.

Po desiatich minútach boli naspäť, obaja samý úsmev a najlepší kamaráti. Dôvod náhleho priateľstvo však spočíval vo vnútri veľké krabice - delikátna francúzskej smotanovej sušienky! Keď si Oliva pchal jednu po druhej do úst, pripomínal miešačku na betón: "Ách! To je dobrota! "