So zvýšenými zásobami tukov v tele sa zvyšuje pravdepodobnosť vzniku závažných ochorení, predovšetkým cukrovky, porúch pohybového systému a chorôb srdca. Rodičia sú plne zodpovední za optimálny rozvoj svojich detí, za ich komplexnú prípravu pre život. Hrubé dieťa je pre rodičov rovnako zlým vysvedčením, ako dieťa prepadajúce z nejakého školského predmetu, dieťa neporiadnych alebo špinavé.

Ak chceme zabrániť rozvoju obezity u svojich detí, musíme ju najprv dokázať odhaliť. Pokiaľ možno v jej samom začiatku. Dieťa pritom prechádza rôznymi životnými obdobiami, v ktorých sa množstvo jeho zásob tuku prirodzene mení. Niekedy je "buclatost" prirodzená, inokedy je znakom poruchy. Za kľúčový okamih pre ďalší vývoj dieťaťa je považovaný tzv. "Odraz adiposity" (adiposity rebound). Je to fáza života medzi troma a siedmimi rokmi, v ktorých sa zastavuje pozvoľný pokles hodnoty BMI a percenta zásobného tuku, začatý u zdravého dieťaťa približne vo veku jedného roka, a obe tieto hodnoty (BMI,% tuku) sa začnú opäť pozvoľna zvyšovať. Čím skôr nastane tento odraz, tým vyššie je riziko vzniku obezity v dospelosti.

Akonáhle rodičia zaznamenávajú neprimeraný nárast hmotnosti u svojho potomka, musí čo najskôr a čo najdôraznejšie vhodne zasiahnuť s cieľom optimalizovať hmotnosť zvýšením množstvo pohybu a úpravami stravy. A tu je zvyčajne problém. Mnohí rodičia považujú svoju ratolesť za normálne aj v okamihu, keď sa už začína podobať Otesánkovi. Ako preukázal výskum, organizovaný v Atlante vedci z CDC (Centers for Disease Control and Prevention), jedna z troch matiek hrubého dieťaťa prehlasuje, že jej potomok je "tak akurát" a nie je nutné s jeho hmotnosťou nič robiť.

Výskum súčasne odhalil zaujímavý vzťah. Matky sú z pohľadu hodnotenia telesnej hmotnosti kritickejšia voči dcéram než voči synom. Vedci vypočítali hodnotu BMI u 5500 detí a potom položili matkám otázku "Je Vaše dieťa chudé, hrubé alebo tak akurát?". Správne posúdilo nadváhu svojich detí 67% a chybne 32% matiek. Presnejšie pritom matky odhadli nadváhu u svojich dcér než u synov. Výskum preukázal trojnásobne vyššia pravdepodobnosť hodnotenie dcér ako obéznych v porovnaní s hodnotením synov.

Kritickejší pritom boli tie matky, ktorých vlastná hodnota BMI bola nízka.

Tento dvojaký štandard môže mať významné praktické dôsledky. V dnešnom reálnom svete sústavne klesá množstvo prirodzených podnetov k pohybu a rovnakým tempom narastá počet príťažlivých pasívnych foriem trávenia voľného času (televízia, DVD, počítačové hry atď.). Deti sú prirodzene priťahované zábavnejšími a pohodlnejšie činnosťami a odradzovať všetkým, čo je náročné, monotónna a únavné. Ak sa deti nedostatočne pohybujú, znižuje sa vážne tolerančný limit ich svalov, kostí, väzov a kĺbových puzdier. V takejto situácii vedie každá zvýšená záťaž k preťaženiu týchto štruktúr, k bolesti alebo dokonca k zraneniu. To potom utvrdzuje obézne a oslabené deti v doterajšom trende pasívneho prístupu k životu a zvyšuje sa tak výrazne riziko rozvoja obezity a na ňu nadväzujúcich chorôb.

Chlapci boli v histórii vždy pohybovo aktívnejší a preto aj pre ich zdravý vývoj predstavuje súčasný pasívny spôsob života podstatne väčšie nebezpečenstvo. Pritom majú matky preukázateľnú tendenciu nevšímať si zvýšených tukových zásob u synov. Tým je pravdepodobnosť negatívneho zdravotného vývoja u synov vyššia. U dcér môže naopak kritickejší prístup matiek vyvolať extrémnu reakciu a navodiť podmienky pre rozvoj niektorej z foriem dysmorfofobie - mentálna anorexia alebo mentálna bulímia.

Rodičia si musia plne uvedomiť svoju zodpovednosť za správnu prípravu detí pre život. Musí preto v súčasných podmienkach venovať podstatne vyššia pozornosť pohybovému režimu svojich detí a ich prístupu k strave.

ZDROJ:

Moms Have Double Standard for Fat Sons, Daughters. Reuters Health, Monday, May 5, 2003

Pediatrics 2003; 111: 1226-1231.