Baníci sa živí tým, že v hĺbke zeme ťažia uhlie, vyvážajú ich na zemský povrch a následne ich predávajú. Tým získavajú zdroje obživy pre seba a svoje rodiny. Čím viac uhlia nakutají a vyvezú, tým viac ho môžu predať, tým viac peňazí za svoju prácu dostane, tým lepšie sa im žije. Majú teda prirodzenú tendenciu intenzívne v bani pracovať. Keď už raz v nehostinnom prestretia vnútra zeme musí byť, chcú čas stráviť efektívne a nezdržiavať sa činnosťami, ktoré priamo neprispievajú k rastu ťažby a teda finančných ziskov.

Keď baníci narazí na bohatú žilu, všetko je ženie k tomu čo najrýchlejšie uhlia vykopať a vyviezť na povrch. Ak postupujú rýchlo dopredu, môžu zanedbať výdrevou. Vznikne tak rozsiahly úsek nezabezpečeného stropu jaskyne. Dlho sa nemusí nič diať. Baníci sa ženou ďalej dopredu a cez nezaistený úsek jazdí s vozíkmi plnými uhlia. Na povrchu je čaká pochvala majiteľa bane a vyššie zárobky. Tie im umožnia zabezpečiť každodenné potreby rodiny, kúpiť niečo na prilepšenie, prípadne zájsť do krčmičky a dopriať si viac piva. Keby sa baníci zdržiavali dôsledným zabezpečovaním výdrevy, ťažba by sa znížila a poklesli by aj zárobky. A tak neraz ťažia ďalej a doplnením výdrevy sa príliš nezdržujú.

Smrť alebo zmrzačenie je krutým trestom za zdanlivo drobnú chybu, za zanedbanie nevyhnutné bezpečnosti, za krátkozraký náhlenie za vyššími zárobkami. Kto hrá vabank, môže veľa vyhrať alebo všetko prehrať. V prípade výhry sa výherca môže smiať tým, čo sa na ceste k peniazom zdržiavali zabezpečovaním "zadných vrátok". Dodá mu to odvahu riskovať aj nabudúce, navyše sa jeho prístupom k životu necháva ovplyvniť veľa mladých neskúsených ľudí. V prípade prehry zostanú však skôr len oči pre plač, objaví sa výčitky a ľútosť. Keď človek vyhrá, môže si riskantným krokom získané peniaze plne užiť. Keď prehrá, musí sa doprosovať pomôcť okolia a kvalita života mnohokrát klesne na samú hranu znesiteľnosti.

Nemusíme fárat do baní. Aj v našom každodennom živote "na povrchu" narážame na bohaté ložiská obživy. Aj na povrchu, pri akejkoľvek činnosti, existuje nevyhnutnosť "výdrevy". Rovnako ako baníci sa ani my nemôžeme len slepo hnať za vidinou vyšších zárobkov alebo väčšie slávy a nevšímať si to, ako vyzerá strop chodby, ktorú svojou činnosťou Kuta. Pretože tento pomyselný strop na nás môže spadnúť. Môže nás zabiť alebo zmrzačiť.

Päťdesiatnik, ktorý leží v nemocnici po infarkte, sa s najväčšou pravdepodobnosťou stal obeťou svojich vlastných chýb. Povedané obrazne, spadol na neho nezaistený strop. Presadil sa v práci, je úspešný manažér, dekan nejakej fakulty alebo riaditeľ banky. Má dom, rodinu, jazdí na drahé dovolenky, chváli sa silným automobilom. Ale už viac ako desať rokov je výrazne obézny, má vysoký krvný tlak, plne rozvinutý metabolický syndróm, jeho svaly sú slabé, neustále ho bolí v chrbte a má výrazné problémy so spánkom.

A teraz všetko vyvrcholilo zlyhaním srdca. Hnal sa dopredu a neostal mu čas na výdrevou. Nezašiel si do fitcentra zacvičiť, nedokázal si odoprieť bohato zdobené chlebíčky, chutný zákusok alebo ďalšie pivo. Nenútil sa vypnúť včas televíziu a vyjsť si na polhodinovú prechádzku. Riziko nevyšlo. Je čas platiť za chyby. Nižšia kvalitou života, poklesom ekonomickej úrovne rodiny, prípadne ďalšími zdravotnými ťažkosťami.

Skontrolujte si výdreva v šachte svojho života včas. Pretože za chyby sa v reálnom živote tvrdo platí!