Fitness články

FAJČENIE A DUŠEVNÉ ZDRAVIE

Lekári si už pred desiatkami rokov všimli, že medzi fajčiarov je výrazne viac osôb s duševnými ťažkosťami než medzi nefajčiarmi. Jedna s najvýznamnejších štúdií vzťahu fajčenia a duševného zdravia, realizovaná v roku 2000 na Harvardskej Univerzite, dospela k jasnému záveru, že takmer polovica všetkých fajčiarov v USA trpí nejakou formou duševnej poruchy.

Preukázané boli prejavy silných depresií, stavov úzkosti, rôznych fóbií, závislosti na alkohole alebo drogách a rysov asociálne osobnosti. Iný výskum preukázal, že takmer 90% osôb, trpiacich vážnymi mentálnymi poruchami, napríklad schizofréniou, spadá do kategórie fajčiarov. Ak boli pri výskume rozdelení fajčiari do kategórií podľa počtu vyfajčených cigariet, najťažšie fajčiari mali najvyšší výskyt duševných ťažkostí.


Naskytá sa teda otázka: Čo bolo skôr? Sliepka alebo vajce? Fajčenie alebo duševná porucha? Vedci z Harvardskej univerzity sa sústredili na hodnotenie vplyvu fajčenia na 4500 adolescentov a dospelých. Duševne zdraví adolescenti, ktorí vyfajčili denne balíček cigariet, vykázali na konci výskumu 16tinásobně vyššie riziko vzniku panických záchvatov, sedemnásobne vyššie riziko vzniku fóbií a päťnásobné riziko rozvoja úzkosti v porovnaní s nefajčiarmi alebo fajčiarov, ktorí vyfajčili menej cigariet. Tieto dôkazy sú viac než presvedčivé a sú jasným signálom nebezpečenstvo pre duševné zdravie, ktoré spôsobuje nikotín.


Vedci sa domnievajú, že nikotín narúša normálnu činnosť mozgových buniek, iní pripisujú výsledný efekt negatívny vplyvom, vyvolaným znížením nasýtenie krvi fajčiarov kyslíkom. Iné vysvetlenie ponúka teória, podľa ktorej nikotín vyvolá stav vyššej pozornosti, zrýchli tepovú frekvenciu a krvný tlak, čo vyvoláva stavy nadmerné, neprimerané reakcie na podnety prostredia a následne zvýšenej vyčerpania organizmu. Zmysluplne znie aj názor, že zvýšená väzba kysličníka uhoľnatého v krvi obmedzuje prenos kyslíka, podvedome vzniká pocit nedostatku kyslíka a život ohrozujúce dýchavičnosti. Ten potom spúšťa panickej alebo úzkostné záchvaty. Po prvom záchvate sa zvýši obava z podobného zážitku, to vedie k zmenám správania, ktoré navodzujú rozvoj hlbších duševných porúch.


Hoci vyššie uvedené závery ešte nie sú plne overené a potvrdené, mali by každého fajčiara viesť k hlbokému zamysleniu. Choroba je ako šmýkačka. Akonáhle na ňu raz vstúpime, je neľahké vystúpiť. Keď už nekontrolovane ideme z kopca, je neskoro na ľútosť a sľuby. Pád je v každom prípade bolestivý, v horšom prípade môže byť aj osudný.


ZDROJ: WOODS, M. (2002): If you are crazy to smoke, can smoking make you crazy? In .: Porthsmouth Herald Sunday Health News, June 2