Mnoho ľudí ale dáva prednosť aktivitám v prírode. Tu už nie je možné zaistiť nemenné prostredie. Pri pohybovej činnosti nás tak môže zaskočiť nezvyčajne horúce počasie. Aj keď sa to môže zdať prekvapivé, zomrie v USA každoročne vinou horúčav niekoľko stoviek ľudí. Priamo katastrofou v tomto smere bola vlna horúčav v Chicagu v roku 1995. Počas piatich dní tam vtedy nečakané teplo zapríčinilo 550 úmrtí.

Telo pri záťaži reguluje svoju vnútornú teplotu potením. Podľa odborníkov jedna kvapka potu dokáže ochladiť liter krvi o jeden celý stupeň. Potenie je znakom intenzity záťaže, ktorá má už pozitívny vplyv na stav kardiovaskulárneho systému. Potením vydanú vodu musíme priebežne dopĺňať. V tomto smere nemáme čakať až na pocit smädu, ale máme piť v dostatočnom časovom predstihu pred zamýšľanou činnosťou, počas cvičenia aj po jeho ukončení. Máme vypiť dva až tri šálky vody (približne 400 ml) dve hodiny pred zamýšľanou aktivitou, ďalší jeden až dve šálky (približne 200 ml) sa odporúčajú tesne pred cvičením, počas neho je možné vypiť šálku vhodné tekutiny každých 20 minút tréningu alebo výkonu. Po ukončení činnosti (stretnutia, tréning) sa odporúča vypiť 5-6 šálok tekutiny (pol litra až liter) a potom piť podľa pocitu smädu.

Nedostatok tekutín, zvlášť v horúcom počasí, vedie k dehydratácii a následne k prehriatiu organizmu, a to aj u osôb zdravých a výkonných. Prvým príznakom hypertermia môžu byť kŕče svalov nôh alebo aj v iných častiach tela. Tento stav je príkazom: "zanechať okamžite danej činnosti, nájsť tienisté alebo chladnejšie miesto a doplniť stratené tekutiny a minerály, ktoré telo vylúčilo potem". Najlepšie sú v tomto smere profesionálne pripravené športové nápoje.

Ak nezareagujeme na horúco dostatočne rýchlo, môžu sa objaviť ďalšie varovné znaky - bolesti hlavy, husia koža v oblasti pásu, pocity slabosti, stavy nevoľnosti, návaly na zvracanie, závraty, zrýchlený tep, neprimeraná únava a bolesti svalov. Tieto stavy už demonštrujú závažnejšie vychýlenie stálosti vnútorného prostredia a musíme ich brať skutočne vážne. Môžu signalizovať život ohrozujúcej situácii - tepelný šok. Je nevyhnutné zastaviť akúkoľvek pohybovú činnosť a dostať sa čo najrýchlejšie do starostlivosti odborníkov - lekárov.

S opačným extrémom sa môžeme stretnúť pri maratónoch a ďalších vyčerpávajúcich výkonoch. Športovci sa intenzívne potí a veľa pijú ... To môže viesť k hyponatriémii - intoxikácii vodou. Potom sa z tela vylučuje veľké množstvo sodíka a pokiaľ nie je v prijímaných tekutinách dodávaný späť, dôjde k nebezpečnému poklesu jeho množstvo v extracelulárnej tekutine a v krvi. Napríklad pri bostonskej maratónu v roku 2002 bola v cieli hyponatriémie zistená u 13% bežcov.

Ak pravidelne cvičíme vo fitcentre a udržiavame tak dlhodobo vysokú úroveň svalovej zdatnosti, môžeme sa bez obáv venovať väčšine bežných pohybových aktivít. Pri cvičení v prírodných podmienkach však musíme venovať vyššiu pozornosť stavu prostredia. Cvičenie vo zvýšenej teplote prináša riziká, ktoré môžu vážne ohroziť naše zdravie - v krajnom prípade môžu viesť až k smrti.

ZDROJ: SCHNIRRING, L. (2003): New Hydration Recommendations. Risk of Hyponatriémia Plays a Big Role. In .: Physsportsmed, VOL 31 - NO. 7 - JULY 2003.