Výskumy však preukázali nízku adherenciu pacientov k liečbe,. Odhaduje sa, že takmer 60% chorých nedodržiava plne odporúčania a príkazy lekárov. Hypertenzia navyše býva súčasťou širšieho spektra chorôb, združených do tzv. "Metabolického syndrómu". Lekári predpisujú pri snahe o zlepšenie zdravia takýchto pacientov súčasne viac liekov. Lieky však majú negatívne vedľajšie účinky a takmer nikto nie je schopný zodpovedne posúdiť, či daná štruktúra liekov v tele daného človeka nenarobí viac škôd ako úžitku. Lieky tiež nie sú zadarmo a zaťažujú čoraz viac systémami zdravotného zabezpečenia na celom svete.

Preto sa vedci zamerali na posúdenie účinnosti zmien životného štýlu v rámci liečby hypertenzie. Vybrali 810 obéznych hypertonikov, ktorí zatiaľ nebrali žiadne lieky na korekciu stavu, a rozdelili ich do troch skupín. Prvá skupina absolvovala jedno 30-minútové sedenie, v priebehu ktorého boli pacienti odborníkom na výživu oboznámení so základnými stravovacími postupy, prispievajúcimi k zníženiu tlaku krvi. Druhá skupina sa počas pol roka zúčastnila osemnástich sedenie, na ktorých boli účastníkom podrobne vysvetlené realizovateľné postupy regulácie hmotnosti, predovšetkým pomocou pohybovej aktivity. Tretia skupina dostala rovnaké poradenstvo ako skupina 2, navyše boli pacienti podrobne oboznámení s účinnými radami, obsiahnutými v aktivite DASH (Dietary Approaches to Stop Hypertension).

Najlepšie výsledky sledovaných kritérií preukázala za 6 mesiacov tretia skupina. Jej členovia zaznamenali priemerný pokles systolického tlaku o 11 mmHg a diastolického tlaku o 6,4 mmHg. Zhruba tretina pacientov v tretej skupine zaznamenala pokles tlaku krvi až na odporúčanú hranicu 120/80 mmHg a mohla tak byť zaradená medzi zdravých ľudí bez nutnosti konzumácie liekov. Navyše boli v tejto skupine zaznamenané ďalšie pozitívne posuny - priemerný pokles hmotnosti o 6,0 kg, zvýšenie úrovne zdatnosti, zvýšená konzumácia zeleniny a ovocia a zníženie spotreby tukov, obzvlášť nasýtených. U prvej skupiny nedošlo k žiadnemu zlepšeniu, u druhej skupiny boli zaznamenané iba štatisticky nevýznamné zmeny.

Výsledky šetrenia sú neobyčajne povzbudivé. Dokazujú nado všetku pochybnosť, že s liekmi je možné počkať a že na prvom mieste je nutné dosiahnuť zmeny životného štýlu osôb ohrozených hypertenziou. Vedľajšie účinky liekov sú podľa štatistík považované za šiestu, a podľa prísnejších kritérií dokonca za štvrtou najčastejšou príčinu smrti v USA. Možnosť regulovať zdravotný stav len zmenou životného štýlu, bez aplikácie liekov, tak predstavuje najbezpečnejšie, najlacnejší a najúčinnejší cestu ku zdraviu.

Štúdia navyše jednoznačne preukázala ohromný význam poradenstva. Samotné suché oznámenie faktov o rizikách hypertenzie nie je schopné motivovať pacientov k prijatiu prospešných zmien správania, Lekári ostatne nemajú vo svojej každodennej praxi dostatok priestoru vybavovať sa s každým pacientom, podrobne a obšírne mu osvetľovať zložitú problematiku zdravého životného štýlu, prípadne mu pracne zostavovať cvičebný program. Ani pacienti väčšinou nemajú čas vysedávať v preplnených čakárňach ordinácií a po hodine čakania načúvať trpezlivo slovám lekára.

Prišla doba, kedy sa poradenstvo v oblasti výživy a cvičenia stáva samostatnou, nesmierne potrebnú odbornú činnosťou, za ktorú ľudia budú musieť platiť. Dobrá rada v oblasti ovplyvňovania zdravia a zdatnosti je doslova "nad zlato". Môže nielen život predĺžiť o celé desaťročia, ale predovšetkým môže podstatne zvýšiť jeho kvalitu. Stojí za to zdôrazniť, že sa môže jednať o tretinu až polovicu nášho života. A to je obdobie, do ktorej sa oplatí investovať.

ZDROJ: MITCHELL, S. (2003): Diet, exercise can lower blood pressure. In .: United Press Internationa, 23. apríl.