Samozrejme majú aj celý rad iných funkcií, ale nás bude najviac zaujímať ich dominantné úloha pri tvorbe svaloviny. Všetky bielkoviny, ktorých sa v prírode vyskytuje takmer nekonečné množstvo, sú tvorené len niekoľkými desiatkami aminokyselín. To sú základné stavebné zložky ktorých vzájomnou kombináciou sa vytvára nesmierna rôznorodosť výsledných bielkovín. Sú aminokyseliny, ktoré si organizmus dokáže vytvoriť ich vzájomnú premenou - tzv. Neesenciálne a tie, ktoré musia byť dodané, esenciálne. Ak bielkoviny obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny hovoríme o plnohodnotných bielkovinách, a to sú všetky živočíšneho pôvodu. Ak niektorá z nich chýba, hoci len jedna jediná, jedná sa o Neplnohodnotná, tie sú väčšinou rastlinného pôvodu. Akonáhle chýba napríklad len jediná esenciálna aminokyselina, tvorba svaloviny sa zastaví a bielkovina sa v tomto prípade na tvorbu svaloviny už nevyužije. Pre posúdenie kvality bielkoviny sa nejedná iba len o absolútne množstvo jednotlivých aminokyselín, ale aj o ich vzájomný pomer. Zo všeobecného pohľadu vychádza jednoznačne najlepšie srvátková bielkovina.

Diskusiu o kvalite teda môžeme uzavrieť a teraz nastáva ďalší problém, určiť množstvo potrebných bielkovín a zodpovedanie tejto otázky nie je zďaleka jednoznačné. Vedci sa zhodujú, že potreba bielkovín u nesportujícího jedinca je asi 0,8 gramu na kg telesnej váhy. To je množstvo, ktoré je potrebné na udržanie rovnovážneho stavu premeny bielkovín v organizme (svalovina sa netvoria ani nestráca). Iná je situácia u športovcov, najmä kulturistov. Tu potreba niekoľkonásobne stúpa. Tu uvádzame hodnoty od 1,5g až 2,5g na kg telesnej váhy. Pre 80kg kulturistu sa teda denné potrebné množstvo pohybuje medzi 120g až 200g bielkoviny. Nereálnosť príjmu potrebného množstva bielkovín zo stravy jasne poukazujú na potrebu aplikácie proteínových prípravkov.

Kulturistov sa v tomto článku rozumie každý, kto sa snaží o nárast svalovej hmoty.

Zdroj: PROMIL - PML a.s.