Stačí sa pozrieť na niektoré pravidelné návštevníkov krčiem a hneď vidíme, že zvýšená spotreba alkoholu neprospieva vzhľadu ani zdatnosti. Aj keď sa niektorí srandista snaží tvrdiť, že "Pivo robí pekná tela", pohľad na typicky vypuklé brucho chronického pivára svedčia jednoznačne o opaku. Tiež v rade dobre myslených odporúčanie lekárov sa objavuje striktný zákaz konzumácie akejkoľvek formy alkoholu.

Už pred rokmi sa objavili názory, že spotreba alkoholu vykazuje vo vzťahu k zdraviu tzv. "J-krivku". To znamená, že mierni konzumenti alkoholu vykazujú v porovnaní s abstinentov menšou úmrtnosť na niektoré choroby, obzvlášť choroby srdca. Zároveň sa ale so zvyšujúcou spotrebou alkoholu všeobecné riziko vyššie chorobnosti prudko zväčšuje. Je neľahké rozpoznať hladinu alkoholu, ktorá ešte prospieva od tej, ktorá už škodí. Tento problém je skomplikovaný faktom, že u alkoholu musíme počítať s jeho návykovosťou a teda s tým, že rovnaká dávka po čase vykazuje nižšiu efekt.

Choroby srdca a ciev predstavujú v modernom svete hlavnú príčinu smrti a preto sa neustále hľadajú postupy ich prevencie a účinnej liečby. Už pred rokmi sa preukázalo, že konzumácia alkoholu zvyšuje hladinu HDL cholesterolu a tým znižuje nebezpečenstvo vzniku choroby srdca. Najčastejšie sa v tomto smere hovorilo o pozitívnom vplyve konzumácie vína, zvlášť červeného. Vyvstala otázka, ako ovplyvňuje riziko choroby srdca pitie ostatných typov alkoholu, teda piva a tvrdého alkoholu.

Túto otázku sa rozhodol skúmať Dr Gaziano so svojimi spolupracovníkmi. V rámci výskumu vykonali interview s osobami, ktoré utrpeli infarkt myokardu a boli prepustené z nemocnice. Pre každého sledovaného pacienta bola náhodne určená porovnateľná kontrola rovnakého veku. Vyšetrovaných a porovnávané tak bolo 340 pacientov a 340 kontrol. U všetkých boli vyplnené dotazníky, ktoré priniesli informácie o všetkých známych rizikových faktoroch vzniku choroby srdca. Zo 680 sledovaných bolo 191 vyhodnotených ako nepijáci či abstinenti a 331 ako pravidelní pijani. Z tohto počtu 62 preferovalo víno, 89 pivo, 160 tvrdý alkohol. U 160 abstinentov a 217 pijanov boli okrem informácií získané aj vzorky krvi, umožňujúci posúdiť hladinu cholesterolu.

Výsledky preukázali nižšie hladiny HDL cholesterolu a vyšší výskyt infarktov u abstinentov. Po vylúčení vplyvu všetkých ďalších možných rizikových faktorov choroby srdca bola pravdepodobnosť vzniku infarktu nižšia u všetkých konzumentov alkoholu. Relatívne riziko infarktu bolo u všetkých pijanov 0,58 v porovnaní s nepijáky (1,0). U pijanov vína bolo riziko 0,48, u konzumentov piva 0,55 au pijanov tvrdého alkoholu 0,59.

Autori uzavreli svoj výskum vyhlásením, že konzumácia alkoholu je do istej hladiny nepriamo úmerná riziku vzniku infarktu myokardu. Za hlavný prvok tohto vplyvu je považovaná zvýšená hladina HDL cholesterolu. Pokles rizika je zrejme sprostredkovaný pôsobením etanolu.

Hladinu HDL cholesterolu zvyšuje významne aj pravidelná pohybová aktivita. Tá pritom nie je návyková a má aj pozitívny vplyv na množstvo svalov, veľkosť svalovej sily, funkčný stav pohybového systému a hladinu výdaja energie. Alkohol naopak zaťažuje pečeň a privádza do tela prázdne kalórie. Zdá sa, že pohárik alkoholu denne neuškodí. Kto ale chce zlepšovať svoje zdravie len alkoholom, musí si uvedomiť, že vyháňa čerta diablom.

ZDROJ: Gaziano, JM, et al. (1999): Type of alcoholic beverage and risk of myocardial infarction. In .: Am J Cardiol January 1, 83: 52-7.

WYNDER, EL. (1981): The Book of Health. A Complete Guide to Making Health Last Lifetime. New York, Franklin Watts.